Minikurz “selfieprijatia”…


Obrovské množstvo ľudí má problém so sebaprijatím a sebavedomím.
Existuje mnoho tréningov na sebaprijatie a rozvoj sebalásky.
Jednoduchý a pritom megaúčinný nástroj máme doslova pred nosom a každý deň v rukách.
Je to mobil a v ňom schovaná fotografia a video.

Odráža nielen to, ako vypadám ale aj to, ako ca cítim.
Fotografia je ako zrkadlo “zamrznuté” v čase.
Je kľúčom k stretnutiu a poznaniu sa s druhým človekom, hlavne dnes vo svete virtuálnych stretnutí.
Podstatnú časť diania v našom živote vnímame práve očami.
A to je dôvod úspechu sociálnych sietí ako je FB, Instagram….
Využime overenú stratégiu úspechu aj pre seba, v svojom sebaprijatí a zvýšení sebavedomia, práve cez fotografiu či video.

Kukám na svoje foto aj na fotky na FB a vnímam rozdiel v tom čo predkladám, akú predstavu o sebe a o tom, aký “naozaj” som.
Možno nájdem aj malý náznak odsudzovania a posudzovania…
A práve ten sudca a posudzovateľ dokáže moje sebavedomie dokonale zničiť.
A tu vnímam obrovskú silu a schopnosť v sebaprijatí, ktorú mi dáva fotografia či video.
Poďme spoločne zmeniť večného sudcu a kritika na motivátora a inšpirátora.
Práve vďaka fotgrafii.

Aktuálne vnímam dve cesty sebaprijatia cez fotografiu.



Sprievodca, fotograf  “profik”.
Keď si lepšie pozriem fotografie profesionála, zistím, že sa mu podarilo zo mňa vytiahnuť to “najlepšie”.
Zaujímavé pózy, uvoľnená nálada, ktorú vie profesionál vyvolať vo mne, vytvorí úžasné fotky.
Práve tento pohľad môže pomôcť k zamilovaniu sa do seba…:) v tom dobrom slova zmysle.
Môže to mať malý háčik.

Profi fotky môžu zdeformovať pohľad na samého seba a pri pohľade do zrkadla bežnej reality často skonštatujem…
“Neviem kto si, nuž ale umyjem ťa, učešem ťa….”…:)
A pri každom takomto nazretí na svoju reálnu tvár, môžem podľahnúť panike a depresii z toho, ako starnem či aká som to strašná príšera.

Predpokladám, že vnímaš tak ako ja, že tento prístup vedie opačným smerom než je sebaprijatie.
To neznamená, že sa máme vyhnúť profi fotkám ako čert krížu.
Ešte raz opakujem, že je dôležité ako sa dokážem vnímať a aký pocit, emócie sa v skutočnosti uložia do môjho podvedomia pri pohľade na vlastné fotky.
Lebo tento podvedomý “obraz” o sebe sa následne prejavuje v mojom živote a buď mi pomáha alebo vytvára prekážky.
Malou ukážkou, či ničím svoje sebavedomie alebo ho posilujem, môže byť nenápadné skonštatovanie pri pohľade na vlastnú fotku…
“toto ani nie som ja…toto ani nie je pravda…”

Je pravda, že ak sa chcem profesinálne prezentovať na web stránke či propagačných materiáloch, je profi foto naozaj dôležitý kľúč k osloveniu zákazníka.
V tejto chvili ani tak nie je doležité, čo si o sebe myslim ja, ale či fotografia osloví a presvedčí zákazníka.

Vráťme sa však k sebe a tomu, ako si môžem vďaka fotografii zmeniť pohľad na seba.
A poďme sa pozrieť na selfie verziu sebaprijatia cez fotografiu.



Selfie
Sprievodca som v tomto prípade sám sebe.
Selfie je dnes zúrivo populárne a NIČ sa nedeje náhodou.
Tak ako nové technológie, tak aj pozeranie na seba a spôsob sebaprezentácie sa mení.
Mladá nastupujúca generácia sa s tým neserie a drzoinšpirtívne predvádza priamy a úprimný postoj a názor nielen na okolie, ale aj na seba.

Keď sa bližšie pozriem na fenomén selfie, vnímam dva protipóly.
Buď je vyjadrením nespokojnosti s tým kto som, kde som a hľadám pohodlnú a úprimnú formu ukázať sa, vyjadriť sa a skúšam rôzne pózy.
Alebo vyjadrujem spokojnosť s tým kto som a kde som a ako vypadám a neriešim názory iných.
Zverejňujem prirodzené foto a je mi jedno…dobre sa bavím a som si vedomí svojej jedinečnosti.
Neriešme však samotné selfie, ale seba.

Ako sa vnímam na fotografiách?
Rád sa fotografujem?
Čo si o sebe myslím, keď sa vidím?
Pozorujem svoje pocity a emócie.
To že sa nejako vidím, väčšinou v kritickom svetle, som dlhé roky trénoval.
Dnes však môžem svoj pohľad zmeniť a vďaka foto začať hľadať na sebe to, čo OCEŇUJEM.
Vlasy? Oči? Nos? Pleť? Bradu? …každý detail je dôležitý.
V prvom momente budem hľadať chyby. Je to zapnutý autopilot kritiky.
Možno ani nenájdem, čo by som ocenil.
Dôležité je zapisovať si svoje pozorovania a poznania.
Pomôže mi to na druhý deň, keď si prečítam, čo som o sebe zistil.
Takto sa spoznávam niekoľko dní.
Je dobré zahrnúť do pozorovania pracovné aj voľné dni.
Môžem sa vidieť v úplne inom svetle, keď relaxujem a keď som v strese.

Ak by som ani po cca 5 dňoch nedokázal na sebe nájsť niečo na ocenenie, tak požiadam o názor svojho dobrého priateľa či priateľku.
Priatelia nás vidia v úplne inom svetle a môžeme sa spolu aj zahrať hru na OCEŇOVANIE.
(Pomôcť ti môže aHaHRA www.zivotjehra.sk)
A napíšeme si jeden o druhom, čo na ňom oceňujeme a pri tom sa môžeme super zabaviť.
A následne si nahlas prečítame tieto ocenenia.
Takto krok po krôčiku dokážeme v sebe nájsť znova samých seba a teda SEBAVEDOMIE.

Dôležité je, aj KOMU svoje fotky ukážem.
Dóležité je, nájsť si podporujúce okolie a ľudí.
Dôležité je, oceňovanie detailov, ktoré sa mi na sebe páčia.
Dôležité je, užiť si s radosťou a zábavou celú hru s fotografovaním.
A z týchto detailov poskladať postupne seba, ako oceňovaného človeka.

Tak ako?
Zoberieš hneď teraz do ruky mobil a dáš selfie a teda prvý krok k SEBE?

Ak by si sa HRAvo chcel(a) zoznámiť práve s blokmi, ktoré nám brániu v úspechu môžeš sa zahrať aHaHRU.
www.zivotjehra.sk
Jedinečný nástroj ktorí prelaďuje na úspech.

Tu je malá ukážka mojej HRY so selfie…:)

Komentáře