Buď radšej ticho….

Ako si prenášame zranenia z detstva do prítomnosti a obviňujeme za to zranenie, ľudí okolo seba.

Predstav si situáciu.
Si na nejakej oslave, nepiješ alkohol a tak si trochu mimoň v spoločnosti.
Snažíš sa zapadnúť do zábavy a pridáš nejakú poznámku či komentár, ktorý ti príde zaujímavý.
Reakciu z okolia však vnímaš v podobe, ako …”radšej mlč…”
S nenávisťou sa pozrieš na človeka, ktorého poznámka sa ťa dotkla.
Začínaš sa obhajovať a obraňovať, veď ty si nič zlé nepovedal(a)”
A už sa odmietaš s kýmkoľvek normálne baviť. Veď tu aj tak “nikomu” na mne nezáleží.
Čo sa v nás vlastne deje?
Ozve sa v nás urazené malé dieťa (vnútorné dieťa), ktoré tiež predsa chce niečo povedať. Ozve sa emočné zranenie z detstva.

Otázka je…kde sa to silné emočné zranenie vzalo?
Ako môže pár slov vyvolať tak silný pocit odporu a hnevu?
Prvú odpoveď ktorú ponúkne myseľ je…
“Ten človek, ktorý vyslovil dané slová, ma CHCEL zraniť….” Naozaj?
“On, ten človek, je zodpovedný za môj pocit bolesti….hovorí slová, ktoré ma zraňujú” Naozaj?
Keď som zažil tento pocit zranenia nechápal som čo sa deje.
To čo mi bolo jasné bol fakt, že zámerom toho človeka nebolo ublížiť mi.

Ďalší deň ráno som si išiel zabehať, cvičil som päť tibeťanov, kliky, dýchacie cvičenie. A počas tohto odpútania mysle od obviňovania, mi prišla zaujímavá odpoveď.

Som pripravený na prijatie ZODPOVEDNOSTI za emočnú bolesť, ktorú cítim v PRÍTOMNOSTI?
Dokážem prestať obviňovať okolie za moje emočné zranenia z detstva?
Je odpustenie schopnosť prijať ZODPOVEDNOSŤ za to, čo cítim TERAZ?
Ak prijmem zodpovednosť za svoje emócie a pocity, získam tak silu a moc tieto pocity, emócie meniť.

Pátral som po odpovedi, kde sa vzala tá bolesť, ten odpor a hnev ktorú som cítil teraz?
Odpoveď bola….emočnú bolesť ktorú som pocítil pochádza z detstva.
Objavil sa obraz mňa a mojej sestry ako sme na návšteve. Poslušne a ticho sedíme. Dve malé deti. Čakáme na “povel” hovoriť, zobrať si sladkosť, chlebíček.
Všetci nás chvália ako sme slušne vychovaní. No ja sa cítim ako v kazajke, zviazaný výchovou poslušnosti.
Podobné návštevy a pocity sa opakovali. Keď už som bol školák a rád som sa rozprával na netradičné témy, bol som upozorňovaný, aby som radšej bol ticho.
Ten pocit odporu a hnevu z detstva vo mne vyvolali práve počuté slová a v mojom podvedomí sa spustila emočná bolesť z minulosti, ktorú som začal vnímať TERAZ.
To čo som si uvedomil, bolo dôležité rozpoznať že tú bolesť nevytvoril ten človek svojimi slovami, nie je teda za tú bolesť zodpovedný.
Tie slová boli len SPÚŠŤAČ bolesti, ktorá bola ukrytá v mojom podvedomí.
Mojou úlohou je prestať odovzdávať ďalším ľuďom túto bolesť minulosti, cez obviňovanie ľudí okolo seba.
Naši partneri, deti, kolegovia v práci, nie sú zodpovední za naše emočné zranenia v minulosti, v detstve.

Po tomto uvedomení môžem človeku, ktorý mi pripomenul moju bolesť naozaj poďakovať, lebo teraz už viem ako môžem túto bolesť minulosti, prestať prenášať na ďalších ľudí okolo seba.
Zmením tak svoj osud, karmu, život a prispejem tak k zmene osudu, karmy, života ľudí okolo mňa.

Tiež zažívaš podobné situácie? Viem ti pomôcť nájsť tvoju cestu pustenia sa minulosti.
Ak túžiš po zmene, napíš mi ahahra@zivotjehra.sk
A pridaj sa k skvelej partii ľudí, kde si spoločne pomáhame so zmenami v našich životoch.
Hravá zmena návykov za 7 dní ŠTART
https://www.facebook.com/groups/ahahranavykystart


Komentáře