CESTA k sebe …cez ODPUSTENIE

Tento príbeh o mojej CESTE vznikol ako poďakovanie odvážnym spolucestovateľom. Sprevádzali ma na neľahkej ceste k sebe.

Prvý impulz ísť CESTOU som získal ak si dobre pamätám na facebooku. Potom nasledovala kniha, ktorá ma fascinovala. A potom nasledovalo rozhodnutie absolvovať terapiu.
Vybral som si Ivanku Medveďovú, bola najbližšie k miestu kde bývam na Slovensku.
Aktuálne žijem v Londýne a tak som sa rozhodol že pri najbližšej ceste na Slovensko absolvujem terapiu Cesta.

Cesta je jedna z mnohých spôsobov ako zvládnuť proces odpustenia…

Nie je pre každého . Je pre toho kto je s týmto procesom v harmónii…a zistí to len vtedy, keď vstúpi…tak sa stalo…:)

Vstúpil som na úrovni Ja a Ty.
Ty ako sprievodca v území pre mňa neznámom. A bol to silný impulz. Vnímam že sa pohli veci.
Je veľmi dôležité mať na tejto úrovni skúseného sprievodcu. Preto že som nie všetkému rozumel čo sa deje a mať pri sebe skúseného človeka je obrovská výhoda.
Emócie, vieme o nich žijeme s nimi celý život, ale vlastne im nerozumieme, ako fungujú a aké zásadné stopy zanechávajú v nás.
Cez emócie a pocity si vytváram presvedčenia . Toto presvedčenie môže byť pozitívne aj negatívne.
Negatívne presvedčenia mi bránia v naplnení života hojnosťou. Porozumenie pochopenie prijatie a odpustenie transformuje takéto presvedčenie.
Vina je jedno z najsilnejších presvedčení, ktoré so mnou mávajú v tomto živote.
Sám sebe som sudcom za všetky nezdary ktoré som prežil.
Najväčším prekvapením bolo, ako silno a úporne bránim sám sebe na podvedomej úrovni dosiahnuť to po čom túžim. Obrovský pocit viny ukrytý v mojom vnútri bráni aby sa môj život naplnil.

Terapia CESTA mi pomohla nahliadnuť do seba. Terapia mi pomohla pootvoriť dvere a vyvetrať ten smrad ktorým som sa dusil. Viem že to nestačí. Viem že je potrebné utvoriť tie dvere dokorán, vyčistiť tie nánosy viny. A potom zažijem znovu narodenie v tomto živote.

Takže po terapii plnej urputnosti, sĺz, smiechu a uvoľnenia som poletoval veselo k ďalším dňom. Plánoval som absolvovať ďalšie terapie. Pobyt v zahraničí mi to trochu komplikuje.
Ale keď som zistil že bude trojdňový intenzívny kurz priamo s Brandon, som si povedal „tam musím ísť“ to musím zažiť.
Tak sa ja stalo. Vstúpil som na CESTU znovu tento krát JA a desiatky ďalších „cestovateľov“. Ožívala vo mne túžba stať sa terapeutom CESTY. A tento intenzívny kurz bol kľúčový.

Stretol som sa s úžasnými ľuďmi spútanými minulosťou a túžiacimi po slobode. Stretol som sa sám so sebou.
Tieto tri dni boli výnimočné aj tým že som mohol absolvovať viac terapií, viac ponorení do seba.
Na tretí deň som nabral odvahu a pozrel som sa na svoju najväčšiu vinu, ktorú aktuálne vnímam.
Vo svojich očiach sa vidím že som totálne zlyhal v schopnosti zabezpečiť rodinu po finančnej stránke.
Miesto toho aby som sa stal bohatým človekom, stal som sa stroskotancom a otrokom.

Keď som sa ponoril do hĺbky emócií spojených s touto situáciou stala sa zaujímavá vec.

Moje telo , moje nohy zostali strnulé a bez energie. Vnímal som tento pocit strnulosti hlavne v dolnej polovici tela. A tak ako som predchádzajúce dva dni zaznamenával prúdy energií smerom ku mne a odo mňa, tak tretí deň moje telo povedalo – som vypnuté. Mal som problém prejsť z jednej miestnosti do druhej. Sálu , v ktorej som začal s terapiou, bolo potrebné pripraviť na ďalšiu prácu a tak sme sa tí čo sme ešte nedokončili proces presúvali do inej miestnosti.
Tento moment bol pre mňa fyzicky najnáročnejší z celého seminára.
Nevládal som poriadne chodiť a nerozumel som tomu, čo sa deje.
Keď sme sa presunuli bolo dosť náročné znovu sa napojiť do procesu.

Hm …ťažko sa to popisuje…proces je pre mňa náročný, preto že prekonávam akúsi „zaťatosť“ v sebe.
No a prerušenie znamenalo znovu sa ladiť a nadpájať tam, kde som skončil. No a tu kdesi vznikol rešpekt pred takýmto intenzívnym a „masovým“ ponorom do svojho JA.
Po ukončení procesu som sa vrátil do sálu a tešil som sa z voľnosti, ktorú som cítil. Na druhej strane som nerozumel svojmu telu, ktoré odmietalo normálne fungovať. Hlavne nohy som mal ako z blata.

Neskôr o pár dní som pochopil, ako bolo dobré že som mal ešte pár dní voľna a nemusel som ísť do práce. Snažil som sa pomôcť aj mamine a narúbať drevo kým som na Slovensku. No zistil som že nevládzem.
Trvalo asi týždeň kým moje telo znova naskočilo na štandardný výkon. Viem z knihy Cesta že intenzívny ponor vyžaduje veľa energie a teda a j dostatok času na relax.
Na druhej strane viem že takéto skupinové stretnutia emitujú obrovské množstvo energie. Otázka je, či Brandon a aj team okolo nej si je vedomí že o tento zdroj môže byť veľký záujem.
Žijeme tu vedľa seba obrovské množstvo inteligencií a každý si uplatňuje svoje energetické nároky…:)
Pre mňa táto skúsenosť znamenala obrovský rešpekt pred tým čo sa deje v procese CESTA.

A tak za seba môžem povedať, že súkromné sedenie je pre mňa prijateľnejšie. Tiež taký tvrdý oriešok ako ja, môže byť náročný pre začínajúceho sprievodcu. Teším sa na ďalšie terapie a verím že sa uvidíme aj na master  stretnutiach CESTA.

Keď príde správny čas, stane sa…:)

Želám sebe, tebe, a všetkým pútnikom na CESTE, veľa porozumenia, pochopenia a hlboké ODPUSTENIE.

Jozef