Bacha na vykrádačov myšlienok…alebo?

Kde bolo tam bolo narodila sa v jednom momente Myšlienka.
Úžasná v svojej radosti, jedinečnosti, slobode, ničím nespútaná k nikomu a ničomu nepripútaná.
Patriaca každému a nikomu….:)
Každá bytosť s ktorou sa stretla, cítila naplnenosť, radosť, lásku, šťastie, tvorivosť.

Jedného dňa stretla Myšlienka Strach.
Strach ju chvíľku pozoroval v tej radosti bytia.
V jednej chvíli Myšlienke hovorí.
“Dávaj si pozor, aby si ťa niekto nepripútal k sebe”
“Dávaj pozor, aby ťa niekto neukradol”
“Dávaj pozor, aby ťa niekto nezneužil”
“Dávaj pozor, aby niekto na tebe nezarobil…peniaze”
“Dávaj pozor aby na tebe niekto nespravil kariéru”
“Dávaj pozor…”
“Dávaj pozor…”

Myšlienka si vôbec nevšímala Strach a jeho monológ…
Strach bol však vytrvalý a vedel že jeho chvíľa raz príde.
Strach vedel, že ešte veľa bytostí žije pod jeho “ochranou”.
A tak sa stalo, že Myšlienka uverila Strachu, že bez “ochrany” bude “stratená”.

“Ako to mám urobiť?”
“Ako získať ochranu a bezpečie?”
Strach sa víťazne pousmial a hovorí…
“Venujem ti Znak.”
“Táto známka bude jasným odkazom pre všetkých, že si pod mojou ochranou”
Myšlienka prijala známku ochrany.

Dnes už Myšlienku nikto nemôže zneužiť.
Každému, kto tak urobí hrozí trest.
Myšlienka je pod ochranou “Strachu”
Cíti sa tak bezpečne a isto…a predsa vníma, že čosi stratila…
Slobodu?
Radosť?
Vieru?
Spojenie?
Seba?

Príbeh pokračuje…:)