Ako Deti sme vedeli spievať všetci…

Mali sme srdiečka otvorené a naplnené dôverou a láskou…
Spievali sme len tak, lebo sme cítili RADOSŤ…:)
Potom prišiel niekto.
Bol NEŠŤASTNÝ…. rodič? učiteľ? partner? kamarát?
V tej bolesti vykríkol: “Buď už ticho, veď ty nevieš spievať….”
Srdiečko malého dieťaťa sa zatvorilo…
Láska a Hudba si však stále hľadali cestu ako otvoriť detské srdiečko…
Ako dieťa rástlo, bolo ťažšie a ťažšie odomknúť závoru na ktorú pribúdali nové a nové zámky…
ODSUDZOVANIE a POSUDZOVANIE vytvára tie zámky…
To dieťa si prešlo dlhú cestu, kým našlo odvahu spievať a hrať a len tak… pre seba
A každým tónom, a každým výdychom a nádychom vníma, že jeho srdiečko sa znova otvára Láske, Dôvere, Životu, PRAVDE…

A čo JA? rodič, učiteľ, kamarát, partner, koľko krát som zotrel niekoho za to, že si spieva?
Koľko zámkov som navešal na Srdiečka okolo seba?
Toto nie je SÚD pre nikoho z nás.
JE to stav VEDOMIA za ktorý som VĎAČNÝ…:)

Si umývač riadu alebo verejných záchodov? No a čo dôležité je aká hudba znie v Tvojom SRDCI