Ja neVIEM ….

Ja neviem meditovať. Diskusia okolo témy, či viem alebo neviem meditovať, ma priviedla k otázke.

“Kedy som si prvý krát uvedomil že niečo NEVIEM?”

Kedysi dávno v detstve som si začal spievať.
Len tak pre radosť…pre seba…
Možno som počul nejakú veselú pesničku v rádiu…
Pospevoval som si až do chvíle kým unavený a vystresovaný dospelák nevyslovil prvé osudné…
“TY NEVIEŠ……”
Ty nevieš spievať buď už prosím ťa ticho….
Toto zaklínadlo, mentálny program, nazvime to akokoľvek, som si začal uvedomovať čím ďalej častejšie.
Ty nevieš maľovať…
Ty nevieš tancovať…
Ty si také nemehlo…
Ty nevieš počítať…
Ty nevieš pravopis…
Kedy sa to už konečne naučíš…
Čím ďalej častejšie počúvam od ľudí okolo seba čo všetko neviem…čo všetko nedokážem.
V škole sa “hra” na neviem pritvrdila.
A do života odchádzam s presvedčením mentálneho “krypla”.
Neviem zbaliť babu.
Neviem byť zábavný.
Neviem zarobiť peniaze.
Neviem dosiahnuť úspech.
Neviem prežívať život s radosťou.
NEVIEM KTO vlastne som….

Je ČAS “prekliatie” schované v slovíčku “NEVIEM” zrušiť.
AKO?
Vymazávam NE… vždy keď mi príde na rozume že niečo neviem….
Zostane mi “VIEM”…
Pretože som sa tak ROZHODOL.
Prestávam sa pýtať druhých čo si myslia, či viem alebo neviem.
Viem sa uživiť v cudzom svete bez znalosti jazyka?
Odchádzam do zahraničia a VIEM…:)
Viem hrať na fujaru?
Začnem hrať a zisťujem že VIEM…:)
Viem meditovať?
To že prežívam radosť a pohodu mi jasne dáva odpoveď, že VIEM…:)
Viem…..?
VIEM….:)